Dodow

Zistil som, že v práci ma to až tak nebaví, ako som si pôvodne myslel. Trochu som sa začal hrabať v mojich skvostných myšlienkach a zistil som v čom by mohol byť zádrheľ. Myslím, že to už viem...

Začnime tým, že mám šéfku. Nazvime ju Bosska. Ona je vskutku zvláštny človek. Odkedy k nám prišla, všetci mali z nej strach. A ja som od prvého momentu vedel, že to nebude nič také hrozné a že to zvládneme. Niečim mi bola sympatická a aj keď bola vtedy zamračená, vedel som, že aj ona je "len" človek. Väčšinu vecí dokáže vybaviť mihnutím oka, s ničím sa nebabre a to, čo ona stíha v priebehu dňa, a možno len v priebehu pár hodín, to by možno iným trvalo týždne. A myslím to pri najväčšej skromnosti presne tak, ako som to práve napísal.

Časom sa v mojej robote udiali drobné zmeny - zmenil som "bežný" zamestnanecký post za jednu z vedúcich pozícií. Bosska ma musela prehovárať niekoľkokrát s odstupom pár mesiacov. Odolával som, odolával, až som si nakoniec povedal, že toto bude výzva, ktorú jednoducho zdolám. Bol to istý posun vpred. Narovinu poviem, že nemám až tak geniálne organizačné schopnosti a treba mi vychytať ešte celé roje múch, aby som sa aspoň priblížil k dokonalosti. Ale učím sa, snažím sa. Veď je to pre mňa nové. Teraz som taký "malý boss". Len moje ovečky sa mi sem tam túlajú a treba ich zaháňať späť do ohrady. Bacha na vec! Ide odstavec číslo 4!

Keď som toto miesto bral, vedel som do čoho idem. Mám pod sebou takmer 30 ľudí, z ktorých má každý nejaké "finty", ale na druhej strane v nich vždy hľadám niečo pozitívne. Bohužiaľ, človek je tvor nedokonalý a najskôr si všíma tie zápory, ktoré ma absolútne nazaujímali, keď som bol jedným z členov tohto tímu. Urobil som si svoje a tým to pre mňa haslo. Teraz sa musím vysporiadať s tým, že moje "ovečky" ma skúšajú. A celkom kvalitne! Som už totiž mimo skupiny. Na spoločné posedenia, večerné pozvania na pivo... Na to všetko môžem rovno zabudnúť. A vlastne, už by som to ani nechcel. Raz som to ale riskol. To som ešte ani nesadol za stôl a nestihol som nič objednať a na hlavu sa mi sypali pracovné a pracovné a pracovné otázky, ktoré som úspešne odignoroval. A keď ostatní videli, že mi to netrhá žily (čo som im aj názorne ukázal), prešlo sa v rámci debaty na bežné ľudské trable a radosti. Huráá! Bol som na seba pyšný!

Ale vráťme sa späť k mojim ovečkám. Teraz vám podám môj pohľad na to, ako vyzerá každá pracovná skupina a určite je to tak v každom jednom zamestnaní.

Je vždy jedna osoba:
1. ktorá je vám ľudsky bližšia ako ostatné;
2. s ktorou si jednoducho "nesadnete";
3. ktorá vás milo prekvapí;
4. ktorá ohovára a podhadzuje polená všetkým pod nohy;
5. ktorá sa cíti nedocenená a správa sa dôležito;
6. ktorá sa snaží až príliš a nemá na to;
7. ktorá vás doslova "skúša" a hľadá vašu hranicu;
8. ktorá je neutrálna.
9. ktorá je priam ukážkovým "riťolezcom".

Menil som niekoľkrát prácu a všade to bolo presne takto. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale tento malý sociometrický v hlave vymyslený prieskum je holý fakt. Tiež si dovolím spomenúť niekoľko vlastných pravidiel:

1. Ber ľudí takých, akí sú.
2. Neprikláňaj sa na niekoho stranu, maj vždy vlastný názor.
3. Pochváľ svoje "ovečky" za dobre vykonanú prácu, sú za to vďačné a motivované do práce na ďalších úlohách.
4. Zlé riešenia zamietni, ale ber ich na vedomie.
5. Nenechaj sa vyprovokovať hlúposťou iných.
6. Navrhuj riešenie, ale návrhy aj príjmaj a žiadaj, aby boli navrhované!
7. Nezaujímaj sa o klebety, je to strata času.
8. Systém funguje len vtedy, ak je dobrá pracovná klíma.
9. Vonku choď so svojimi ovečkami len vtedy, ak vieš, že im to neuškodí, lebo je jasné, že ostatní môžu nadobudnúť pocit, že niektorých uprednosťňuješ.

Ani si neviete predstaviť, v koľkých ľuďoch v robote som sa už sklamal. O to viac ma štve, že sú medzi nimi aj tí, s ktorými som vychádzal dobre a s ktorými som tvoril naozaj dobrú partiu. Nuž, časy sa menia... Musím si zachovávať nadhľad nad všetkým čo vidím a čo počujem, lebo inak by ma už asi kleplo. Vidieť to dobré v nich je občas ťažšie ako by som si myslel, ale je to tam! Verím tomu a chcem tomu veriť! Som sám sebe vďačný, že si dokážem zachovať chladnú hlavu a za to, že mám na ľudí naozaj dobrý odhad. Teda väčšinou mi to vychádza. Túto schopnosť si na sebe cením momentálne asi najviac.

Občas sa však stáva, že moja Bosska na niektoré zo spomenutých vecí zabúda. Viem, že je rada, že má takých priamych podriadených akých má, ale ten vzájomný vzťah nie je vždy ako z rozprávky. Ona má ale inú vlastnosť: je trdohlavá a nikomu neverí na sto percent. V podstate sa vždy nejako zamieša do vecí, o ktoré by sa ani nemusela veľmi zaujímať, a ktoré dokážeme zariadiť aj sami bez jej pomoci. Niečo nám nakáže a potom to rýchlo urobí sama. Alebo káže jednu vec urobiť niekoľkým ľuďom naraz a ešte to nakoniec urobí aj ona. Toto ma trochu štve. Mala by nám viac veriť. Ale aj tak pred ňou skladám klobúk dole, lebo v organizácii je jedinečná. Aj keď trochu chaotická a občas sa rúti priamo proti múru. Keď sa však usmeje, alebo keď zahlodí niečo vtipné (z času na čas), všetci pracujeme na viac ako sto percent. Zavládne uvoľnená atmosféra a je to super.

Pôvodne som chcel písať ešte o mnohých iných veciach, ale uvedomil som si, že to podstatné už bolo povedané. Prajem vám všetkým ĽUDSKÝCH ŠÉFOV! A všetkým šéfom, aby svoje ovečky rešpektovali za každých okolností. Možno v tom je celá podstata celého riadiaceho kolobehu...

PS: Ak ste sa prečítali až sem, tak blahoželám! Dúfam, že môj dnešný blog mal pointu a nabudúce, ak pôjdete náhodou opäť čítať niečo z mojej "tvorby", urobte si kávu, alebo čaj, otvorte si plechovku piva, fľašu vína... Lebo to možno opäť bude takéto dlhé.

PS2: No a ako pozitívne som to dokončil! ;-)

Ďakujem za prečítanie.
;-)

Váš Dodow!