Dodow

Zdravím všetkých, ktorí sem na môj takmer neprevetraný blog práve zavítali. Toto bude ďalší z tých mojich prudko filozofických blogov, kde trochu budem lamentovať nad nesmrteľnosťou chrústa. A myslím, že kľudne môžem... Tento rok ich je predsa dosť a sú premnožení... ;-) No idem na to:

Slávnostne prehlasujem, že veci "mám pod kontrolou"! A práve v tom je tá chyba. Čo mám so sebou robiť? Ako dlho sa ešte budem kontrolovať? Na jednej strane by som sa už mohol prestať kontrolovať a na strane druhej som rád, že sa kontrolovať viem. Je to komplikované. Aspoň z toho, čo som tu teraz napísal. Neviem, či je to dobrá alebo zlá vlastnosť. Hm...

Jedná sa mi o moju robotu (zase raz... a kľudne sa chyťte za hlavy ;-). Už rok som malým šéfom. Takým prostredníkom medzi podriadenými a mojou Bosskou. Aj ten prostredník si kľudne vysvetlite ako chcete, názor vám neberiem. Stokrát som tu už písal, že som bol vždy férový k svojim ovečkám. A stále som. Osobne by som vyhodil asi tak 89 % ľudí, čo spadajú do môjho salaša. Ale pracovne ide všetko osobné bokom. Je to dobré???
Spájam ovečky so šéfstvom nadomnou a z toho vyplýva aj moja práca. Niekedy už neviem, či nie som skôr sekretárka pre Bossku alebo pracovný nástroj ovečiek. Nechajte ma nech sa vykokcem, aby ste vedeli, o čo mi vlastne ide. Som s ľuďmi z roboty za dobre. V čom im viem pomôcť, pomôžem. A je to tak aj naopak (bohužiaľ asi tak na 30 %, čo je žalostne málo). Vzduch mi ale stále otravujú prudko intelektuálne ovečky vyštudované na primitívnych telenovelách (nikoho nechcem uraziť, ale pre niektorých je telenovela zmyslom života - tak tých myslím), podľa ktorých sa aj správajú a za všetkým vidia také zápletky, že zbohom zdravý rozum. Ako bez pardónu priznávam, že tie by šli hneď do pešiackej výpravy, keby som mal zorganizovať vojnu - do prvej línie.

S každým, kto za mnou príde, že potrebujem to a to, jednám slušne. Niekedy by som možno nemal, ale rodičia ma tak vychovali. Slušne. A každý, kto príde, tak si asi myslí, že okrem toho, čo ma požiada asi nemám inú robotu. Absolútne ignorujú všetko a vidia len seba. A pritom ja počas dní riešim takmer aj povolenie na vzlietnutie raketoplánu na Mars. Niekedy ani neviem, kde mi hlava stojí a som rozlietaný na sto strán. A takmer niktorá z ovečiek na to ešte neprišla. A pri takej zaneprázdnenosti sa stávajú chyby z nepozornosti. Nemajte strach, nespôsobil som žiadny atómový výbuch, vlastne nič som nezrobil. Len podávam oznamy ďalej ovečkám, keď niečo treba zorganizovať. A tak som urobil aj teraz. Do poslednej kolonky som dal zodpovedných a zabudol som tam napísať jednu takú "milú" pani. Ten oznam obsahoval kvantum informácií, ktoré, keby som im dal zistiť, tak to nie je urobené ani do svätého Dindyho. "Milá pani" sa však veľkou mierou na organizácii toho celého podieľala. Lenže mne pri tom kvante vecí, ktoré som robil ani na um nezišla a tak sa stalo, že som tam zabudol napísať aj ju. "Milá pani" mi to samozrejme nepovedala, ale musela to riešiť s ďalšou "milou pani", s ktorou bije partiu. A keďže sú to "milé panie", tak zajtra to budú vedieť všetci, vrátane Bossky. Toto mi žily netrhá, lebo Bosska nemá čas zaoberať sa takými hovadinami. A tak sa ďalšia zainteresovaná osoba ozvala mne rovno na mobil, že čo je vo veci. Možno to nemala robiť, ale viem, že to nemyslela zle a táto má moju plnú dôveru. Zavolal som teda "milej pani" a vysvetlil jej, že je to moja chyba, že som ju tam na ten oznam nenapísal, pretože som toho mal dnes dosť veľa na hlave a proste... stalo sa. "Milá pani" však chápe situáciu po svojom, vraj ju "mám za sprostú" a vyjadrila sa, že ona sa ani nemusí organizovania tejto akcie zúčastniť. A hlavne, hrala divadlo, hlas mala akoby umierala. Ale ja ju veeeľmi dobre poznám. Je to treťotriedna herečka. Takáto hovadina by normálneho človeka nenapadla. Potrebovala iba dôvod a ten teraz má. Nechcela pochopiť čo som jej vysvetlil a stále si mlela tým svojim "zúboženým" hlasom svoje. Má význam jej niečo hovoriť, keď ma nepočúva? Vzdávam to s ňou.

A teraz sa pozrite z vrchu po spodok na tento blog. Koľko som toho popísal. A prečo. A povedzte mi, je to normálne, koľko miesta tu zaberá to, že som "milú pani" neuviedol na zoznam? Je to vážne taký veľký problém? Ten papier šiel do rúk iba im, nie je to žiadna právna listina, ani Bosska s tým nemá nič spoločné, proste bol to len obyčajný informačný oznam. Nič viac. Nechcem tú osobu vidieť, ani počuť. Povedal by som jej niečo veľmi sprosté a na takú úroveň neklesnem. A prečo? Lebo sa držím na uzde. Lenže, takto to donekonečna nepôjde.

Spíšem si pekne, čo im pekne prednesiem na najbližšej porade a prestanem sa s nimi piplať. Lenže aj z toho mám obavy. Či to tak naozaj urobím. Stále mi niečo vo mne hovorí, že nemá význam zaoberať sa takými hovadinami a je to zbytočné plytvanie nervov aj času.

Vychovali ma, myslím dobre a úprimne môžem povedať, že takého šéfa, ako som ja im zoslali priam nebesá. Nechvascem sa, lebo zase taký úžasný nie som, ale môžu Pánu Bohu ďakovať za to, že mám takú povahu, akú mám. Pretože inak by ich už niekto iný poslal dávno do teplých krajín a oni čakajú presne na toto. Impulz. A takú radosť im neurobím. Takže sa budem držať naďalej na uzde, čoby Zúriaci býk a opäť ich raz tak milo usmerním v "aktívnej" pracovnej činnosti. Dôležito, ale ľudsky. A viac sa nebudem na túto tému s nimi baviť. Len mám obavy, aby tie "milé panie" to svojími maličkými mozočkami pochopili. Lebo neuveríte, ale oni naozaj nechápu súvislosti. A to myslím úplne seriózne bez štipky sarkazmu.

Teším sa na poradu, lebo ja sa nemám za čo hanbiť.
Uf. Ako mi je dobre. ;-)

Prajem vám krásny deň a bodaj by tie dažde už skončili a vyšlo slnko.
Dodow ;-)