Dodow

Milí drahí blogovo príbuzní,
moja maličkosť sa tu uvedomelo prihlásila potom, čo si uvedomila, že od marca sa tu nevyskytla. Tak sa tu vyskytujem teraz. Ak sa pýtate, čo je ZB, tak je to ďalšia z častí o legendárnom Zúrivom býkovi.

Od pondelka sa to sype a sype a ja sa pýtam, ako dlho ma ten hore ešte bude skúšať a pokúšať. Je to skúška, test alebo program na testovanie blbovzdornosti? Ovečky moje ma riadne serú. Je leto. A aj cez leto sa robí. Ale tu chce každý dovolenky od nevidím do nevidím a robiť nemá kto. A keď už nemá kto robiť a ostali len tí, čo robia, tak ani z nich nikto za tých čo už nerobia robiť nechce. No pripadám si jak lacná štetka. Lebo uspokojiť toľko ľudí, ovečky-poddaných mojich to je teda iné kafe. Teda to už nie sú ani ovečky, ale skôr ovce. A pre tieto dovolenkové stavy sa už medzi sebou vadia, robia si prieky a všetky tieto ich žabomyšie vojny sa mi snažia zavesiť na nos a myslia si, že im budem robiť rozhodcu. Povedzte mi, sú normálni? V žiadnej situácii sa nedokážu dohodnúť, medzi sebou pre istotu nekomunikujú, okamžite volajú mne. Už som im povedal, nech si tieto veci riešia medzi sebou. Ja nechcem počúvať sťažnosti, chcem počuť návrhy ako sa veci dajú urobiť. Iné ma nezaujíma. Nepochopili systém. A ja mám už plné zuby ich kecov. Nie som psychológ, ani žiadna bútľavá vŕba, ani hromozvod, aby som toto počúval. Narobili si bordel a len mi neustále dokazujú, že ako tím sa nedokážu spojiť pre dobro veci, alebo preto, aby vyriešili vlastnú situáciu. Pri nich sa postupne učím nepočúvať, lebo keby som si mal brať k srdcu všetko s čím prídu som už dávno na lôžkovom oddelení psychiatrie. Keby aspoň mali snahu. Nemajú. Sú nanič.
Čo by som dal za to, aby som mal tú moc a všetkých (takmer) ich mohol prepustiť. A nájsť ľudí, ktorí sú kolektívní a myslia pozitívne. Neviem čím to je, že im zrazu začalo tak hrabať. Ich osobnými konfliktami, teda konfliktami medzi nimi v tímoch sa odmietam zaoberať. Vtiahne vás to do kolotoča výhovoriek a klamstiev a to ja už viac nepotrebujem. Mrzí ma však, že ako zamestnanci totálne zlyhávajú a nepochopím, že sa nedokážu na ničom dohodnúť. Lebo ja viem, že sa to dá. Tiež som bol jedným z nich. A tiež som niekoho nemusel, ale ak šlo o robotu, vždy sme sa vedeli dohodnúť. Som taký úžasný? To fakt? Bože, aký krásny týždeň to mohol byť.

Váš ZB Dodow.
PS: hneď mi je lepšie.